Ako sa začali chovať poštové holuby u Micháleka.

     20.05.2003 prvé moje poštové holuby. Týždeň pred tým som otcovi povedal, že chcem holuby, že moji kamaráti a spolužiaci majú a že mi ich zopár dajú na začiatok. Otec mi na to nič nepovedal a hneď mi dal urobiť holubník z bývalej garáže. Až potom som sa dozvedel, že keď oco bol chlapec ako ja, že mal holuby a má ich rád dodnes. Tak som počul od jeho priateľov, že stále hovoril, že raz budú holuby u nás dobre závodné.

Teraz mám 14 rokov, narodil som sa 27.06.1991 v Žiline, bývam v Terchovej, kde som prišiel z Belej zo susednej dediny, kde ma mamina doniesla ako bábätko starkej a starkému. Kde sme prvých šesť rokov bývali, presťahovali sme sa, keď som chodil už dva mesiace do prvej triedy ZŠ.

Nemal som ani dvanásť rokov, keď som mal prvé holuby. Otec je človek, ktorý má veľa priateľov a oni mu ich dali pre mňa, ale oco ich aj veľa kúpil. Zohnal kontakty na ľudí, ktorí radi predali. Teraz by som ich chcel menovať, lebo pre holuby som si chodil ja s ocom.

1 kus O. Štefko, 14 ks Marcel a Matúš Jánošík, 3 ks Hanuliak F. (majster OZ Terchová), 4 ks Berešík Š., 1 kus Holúbek V., 3 ks Ondruš F (predseda ZO), 2 ks Boris Jeluš, potom sme zakotvili do Sabinova ku MVDR Ľubomír Bodnár, kde mi ich oco kúpil 10 kusov a keď sme boli na odchode a vtedy sa dozvedel koľko mám rokov, že nasledujúci deň 12 rokov, tak ma vrátil ešte nazad a podaroval mi ešte 1 holuba. Čo ma veľmi potešilo.

Za ďalšie dva dni som už bol u pána Štefana Šutého, tam som taktiež dostal jedného holuba. Potom sme cestovali do Čataj Čápor pri Nitre, kde oco kúpil ďalších 20 kusov od Pavla Tasary a ďaľšie nám odtiaľ doniesol Pavol Mäsiar zo Zázrivej. Potom nám doniesli od Stanislava Robu z Košíc 20 kusov a takto to išlo ďalej. Od Jozefa Cingela ml. z Dunajskej Lužnej, potomok z Terchovej 4 kusy, potom sa išlo na trhy do Krmelína k Machovým do Olympie, tam sa kúpili holuby a spoznali sme nových chovateľov, pre nás aj medzinárodných.

Od pánov Sloboda, Jankulár, Macha – tam sme spoznali Ing. Roman Randiak, vynikajúci chovateľ OZ Frýdek Místek, 5-násobný majster OZ a ostatné roky na špici. Tam sme u neho zajedali 30 mladých. Potom sme išli do Štenberga k pánu Ing. Matúškovi na dražbu, tam sme sa stretli s ďalšími nepoznajúcimi chovateľmi. Kúpili sme tam holuby a jednu starú holubicu od pána Štefana Šutého. Potom sme boli  v Turí na výstave kde sme kúpili ďalšie holuby od pánov Bučiek J. a Ing. Moravčík J. Vonku sme kúpili Mulemansov s nemeckými krúžkami, tým sme uzatvorili jeden rok.

Za holubami kde s nami chodievali B. Chabada – M. Romančík – J. Krištofík (poradie napísané podľa váhy chovateľa) A títo chovatelia mi sľúbili, že mi dajú holuby na jar v roku 2004 mladíky, čo sme uvítali.

Keď som už mal holuby, tak som chcel s nimi aj závodiť. Čo sa aj stalo. Stal som sa 28.12.2003 členom ZOPH Terchová. A tak sme prehupli do druhého kalendárneho roka. Avšak pre mňa to bol prvý pretekársky. Aj keď oco hovorí, že nerozumie holubom, aj tak si nechám poradiť najviac a vždy len od neho. Lebo na holuby má nenorme tvrdú ruku, určite ktorú som pocítil aj ja, ale spravodlivo (nechcem povedať, že ma oco bije, ale len toľko že hovorí: ,,Takto Erik prídeš ku kvalite. Zostane len to najlepšie a neplač ani za dobrým holubom, len vtedy ak to bolo nad jeho možnosti, si povedz – bol som hlúpy ja, že som ho odpálil.“ )

V roku 2004 som odlietal všetky závody a skončil som na 71 mieste v starých holuboch. Ale ja som mal iba ročačikov a to k tomu ešte aj mladé. S mladými v r. 2004 sme skončili na 15 mieste OZ Terchová, čo nás umiestnilo na 55 mieste generálneho majstrovstva. S čím sme boli spokojní na prvý rok lietania.

Podľa toho ako iní chovatelia hovoria ,,Máte toho veľa, bude sa Vám to zle triediť“ a oco odpovie: ,,Ono sa to samé vyselektuje.“

Áno rok 2005 sme spokojní, lebo nato, že sme závodili iba druhý rok a skončili sme na peknom 21. mieste v oblasti Terchová starých holubov, kde sme predpokladali tak do 40 – 45 miesta. A iní chovatelia nás odpisovali, že sa nechytáme a my sme dva razy nastavili 14 kusov na závod a raz 11 kusov, z toho sme umiestnili z každého závodu 4 holuby a u nás sa letí na 5-tku.

A my sme ozaj samouci, 1.rok som nevedel nič, že treba tabletky Trichomodiada – kokci – vitamíny – čaje a podobne. Dnes už viem, že bez toho to už nejde. Že holuby musia byť zdravé.

Za 21. miesto môžem poďakovať najviac Ing. Romanovi Randiakovi, lebo väčšina jeho holubov to vylietala. S mladými to bolo ešte lepšie, ZO Terchová na peknom 2. mieste za niekoľkonásobným majstrom Ferkom Hanuliakom a to iba o necelý jeden bod. A od neho som mal 12 kusov holubov a neostal doma ani jeden, preto sa nedá tomu rozumieť. V OZ som skončil na 6. mieste zasa vlastnou chybou. Prvý som si pomýlil kôš, kde som mal nabužírkovanú prvú 30. a ona zaletela. Bol by som skončil ZO na 1. mieste a OZ na 3.

Neplačem, ale  o to ma to viac teší a s ocovou podporou ako hovorí, že pretekať budeme až v roku 2007 a to už o špic. Pritom je už výzva, že v roku 2006 to musí byť lepšie ako v roku 2005. Začo určite najviac ďakujem otcovi, že také holuby mám a preto sa teším na ďalšie úspešné roky lietania.

V roku 2004 a v roku 2005 sme doniesli od ďalších chovateľov, ktorých budem menovať: Ing. Randiak, Krištofík, Hanuliak F., MvDr Šimko, Jánošík, Romančík, Chabada, Boháč, Vrbinský, Sudor, Šupica, Svačina, Mácha.

V roku 2004 sme boli na trhu v nemeckom Kasseli odkiaľ sme si doniesli do chovu viac holubov nemeckých, holandských od špičkových chovateľov, belgických ako je napr. Herbots. Stretli sme tam veľa ďalších: Erjkamp, Emil Denys s manželkou a veľa ďalších kvalitných chovateľov. Tam sme si povedali niečo nové s rodinou Herbots, hlavne s Jo. Na jar sme boli u neho aj Ing. Randiak a Ján Krištofík pre vajcia, z toho nevyšlo nič. Tam sme kúpili od iných chovateľov aj dostali. Boli sme aj na trhu v Liere v Belgicku a navštívili sme aj nemeckých chovateľov, ale to už bolo písané v Letu zdar. A tak rodine Herbots sme cestovali znova na dohodnuté mladé. Vybavil som si to všetko sám a financoval mi to otec. Doviezli sme ich 18 kusov po špičkových holubov, ale už od neho som mal 4 kusy dcéru olympionika Hope, syna olympionika  08, pravnuka Den 155, syna Number 1.

Ideme znova do Kassela s rodinou Herbots sa stretneme 4.krát. Jo mi povedal, keď mi ich dával: ,,Erik je to len na tebe. Holuby máš určite kvalitné, ak to nepôjde je to len v tebe. Holuby máš svetové.“

Ako mladý chlapec viem, že som toho už prešiel dosť a hlavne to základné, čo by mal chovateľ prejsť už som prešiel. Okrem olympiády podľa druhých chovateľov, ktorý tak tvrdia. Na olympiádu pôjdeme, otec povedal, keď budeme zdravý, dokonca na jednej výstave som bol s mamou. Lebo otec sľúbil chlapom na celoštátnej výstave v Žiline, že pôjde do Katowic v nedeľu na druhý deň, ale nemohol, musel ísť do Viedne, tak bola s nami mama, ktorá to od šoférovala a pritom nemá rada holuby. Boli so mnou Ing. Králik, Ján Krištofík. Bol som aj na celoštátnej v Nitre, Kassel, Liere, Oblastná. Chybuje mi len to po čom druhý túžia. Teším sa na úspechy dovtedy, kým ma to neprestane baviť. Kúpili sme niekoľko párov od pána Sudora, od kvalitného chovateľa už niekoľko rokov. A nielen na Slovensku. My sme aj kúpili olympionika, ktorý bol 5 na olympiáde a jeho bratov, čiže staré páry do chovu. Toho roku sme kúpili ešte 35 mladých od neho aj neskorších. Možno, že ešte niečo kúpime v Kasseli. Chceli by sme od Emila Denisa na dlhé trate a už nebudeme kupovať. Dúfam, že skôr aj predáme, aby sa otcovi vrátili nejaké peniaze, aj keď viem, že by to trvalo dlhé, dlhé roky. Zabudol som, že sme kúpili aj od pána Pinčaka Štefana 2 kusy Imbrechty s belgickými krúžkami, čiže originály a od Jaroslav Strnad holub od Marty Debryuy. Áno môžem menovať, ktoré a od koho sa potratili a ktoré nám ostali aj keď nám nelietali nejak do bodovania, my sme zatiaľ žiadne holuby nezabili, lebo nám predsa robili nejakú radosť. Aj keď sme z nich nechovali žiadne mladé, lebo sme boli spolu s otcom dohodnutí,  jedine z takých čo niečo bude letieť. Dar a strata všetkých holubov od pánov: Chabada B., Romančík M., Hanuliak F., Berešík Š., Syvák J., Cingel J. ml., Holúbek  V. a Daniel, Ondruš F., Štefko O., Šuty Š., Krištofík J., Šupica J., dar, kúpa a strata MvDr Bodnár, Ing. Králik, Ing. Strnad, dar a strata. Od Stana Robu z 20 kusov zostali len 2. Holubica, ktorá ostala je druhou holubicou na výkon v oblasti. Od Tasary všetky, MvDr. Šimko zo 7 ostalo len jedno. Kúpil som eso mladých do chovu + 2 eso od Bohača K. snaď z toho niečo bude. Tomu veríme, lebo jedno čo ostalo bolo zo závodu 3 na holubníku v oblasti, to bolo 7, 33 z nasadených okolo 2000 kusov, 3.krát to bol komerčný závod Plzeň 411km. Karol Boháč doniesol 12 kusov, ostali 3 kusy. Svačina majster Moravy dlhých tratí, ten nám poslal na dlhú trať 8 kusov ostali 4. Ing. Králik 5, strata všetkých. Nechcem nikoho v zlom ukazovať, ale viem, že sa to nebude niekomu aj páčiť ale taká je pravda. Otec mi hovoril, že vždy fandil Janovi Šupicovi st., že nevie čím to bolo, ale tu to mal najbližšie.

Dnes už máme aj 3 holuby v Afrike, kde robia dobré meno nielen nám, ale celému zväzu Slovenska, dokonca aj Česka, lebo Martin Kodl hovorí za dva štáty, ako koordinátor pre Česko-Slovensko.

O mne

Som chlapec, ktorého nebavia len holuby, ale mám viacej koníčkov. Mám aj psov. Rotvailera, ktorý má meno Bojár a mám nemeckého ovčiaka fenku, ktorá má meno Boschi a perfektný pôvod, s čím sa môžem popýšiť. Oni mi strážia holubov a holubníky, ale mojej fenky mamina stráži (ochraňuje) biely dom vo Washingtone pána prezidenta Buscha, aj to má teší za veľkú mláku uniesli psov. Teším sa aj s ďalšieho koníčka silového 3-boja, kde si ma zobral pod patronát trénovať sám prezident tohto športu 3násobný majster sveta, 8násobný majster Slovenska ale aj Československa pán Ing. Ján Siska. A všetkým Vám chcem poďakovať za úspechy doteraz ale aj za budúce, ktorým verím že prídu.

 S pozdravom                   

                                                                         Erik Michálek

  Niečo o mojej mame a súrodencoch

       Maminu bavia kone, ocovi povedala že chce koňa, tak jej ho hneď kúpil. Ale má ho ďaleko od domova, lebo nemá stajňu aj keď si ju dá postaviť na jar, nebude to mať také ľahké, aby všetko stíhala. Aj keď je veľmi pracovitá má toho veľa, starať sa o nás, rodinný dom a Penzión. Otec jej hovorí: ,,Gazdiná to je živý tvor, to potrebuje veľa času a námahy okolo seba, veď nemáš toho dosť so štyrmi synmi a mňa piatim nezdarenom, uvidíš bude ťažko, ale ja sa ti toho nechytím, lebo vieš že robiť nemôžem, hneď ma bolí chrbát.“  A mama mu na to: ,,Veď aj Marek chcel koňa, on pomôže.“ A Marko začuje a hovorí: ,,Áno budem pomáhať.“

 O bratoch:

Marko má tiež viac koníčkov: futbal, tenis, ano okolo športov a tých koníkov.

  Copyright © 2001 - 2006 *  miross                                optimalizované pre 1024x768